21. marca o 12:20 naše lietadlo prístálo presne podľa harmonogramu na letisku. Takže naznámosť sa všetkým dáva že všetko dobre dopadlo.
Read More......22 marca 2007
21 marca 2007
Slovensko na dosah.
Po piatich tyzdnoch sedim na Dubajskom letisku a nasavam atmosferu "tisic narodov". Oci mi pomaly zacinaju pravidelne klipkat. Na letisko v CHC som prisiel 20.03. o pol tretej rano SEC. Takze uz taham viac ako 24ku. V lietadle som opat stretol letusku slovenku. Pri pravidelnej prechadzke chodbickou lietadla som zasiel az na koniec do zazemia leusiek a dal sa do reci s jednou z nich. Po par vetach sa ma opytala kam letim a ja jej na oplatku odkial je a ona ze zo Slovak republic. Obaja sme navzajim povazovali Anglictinu toho druheho za podozrivo domacku.
V lietadle vedla mna sedelo mlade ziena okolo 24. Pri starte ked sa cezo mna pozerala na miznucu ktrajinu pod nami som zbadal velke slzy kotulajuce po jej tvari. Tak som sa jej spytal ci sa nechce vymenit, ona ze je nie iba sa chce rozlucit pohladom s NZ. Neskor mi rozpovedala svoj pribeh. Ako sa po skonceni univerzity vydala zo svojim priatelom na rok na NZ a do Azie. Zopar mesiacov sa potulovali v kupenom aute upravenom na spanie po NZ. Striedavo pracovali a cestovali. Cele to skoncilo prd tyzdnom ked sa rozisli a priatel odisiel do Azie sam. Petra, ako sa volala, sa rozhodla vratit spat do Holandska a zacat dospelacky zivot.
Moje spomienky na NZ su ovela prijemnejsie a bez podobnych negativnych pointov. Bol to pre mna perfektny zazitok, ktory som si naozaj uzil a v mnohom bol pre mna skolou a poucenim. Trocha ma mrzi ze som nestihol vsetko co som chcel. Ale apon je preco sa vratit.
20 marca 2007
Este jedna poznamka z CHC
Neda mi nenapisat pochvalu. Na novom zelande som pil iba dobru kavu. Zvycajne Flat white, co je nieco podobne ako Tweakova ranna kava, ale prave som si kupil Short black a poziadal o bit milk a je vyborna, citit kvalitu kavy. A pritom dobru kavu mozete najst skoro vsade, niekedy aj na pumpe.
Read More......Zbohom Christchurch.
Je 2 PM miestneho casu (zo soboty na nedelu sa menil letny miestny cas na normalny, takze teraz je rozdiel medzi Slovenskom a NZ iba 11 hodin) sedim na medzinarodnom miestnom letisku, ktore je priblizne velke ako Bratislavske, v Cafe po dobrom obede (samozrejme bez polievky, uz sa tesim) a chystam sa na poslednu kavu na ostrove. Moj predpokladany prichod je 12:20 21.03 na leisko Schwechat.
Posledny den v christchur som si naozaj uzil. Rano som bol vratit pozicane auto. Nastastie si nevsimli obkusane tesnenie okolo dvier od vtaka Kea, ktory velmi rad obkusava prave tuto cast a turisti ho zato zboznuju. Mozu ho fotit z par centimetrov, zakial sa Kea napchava gumou z tesnenia ich auta. Prave to sa stalo mne a ani som si to nevsimol.
Potom ako som sa zbavil mojho spotoveho srotu som siel do skoly pokecat so znamimi studentami a na obed s mojim ucitelom Paulom, ktory sa po mnohych nasich rozhovoroch rozhodol navstivit Slovensko, pobudnut tu nejaky cas a zivit sa ucenim anglictiny. Takto zil v Cine, Korei, Japonsku... a co ja viem kde. Povodnym povolanim je biochemik :) Po nadhernom susi a kave som sa dal do zhanania darcekov pre svojich blizkych. Uloha nelahka. Darceky museli byt lahke, lacne a reprezentativne. No uvidime co z toho bude. Stale sa trocha obavam check-in batozny, som si temar isty ze ma viac ako 25kg. Navecer som este skocil pozriet Katolicku katedralu, ktora je vzdialena od stredu asi dvadsatpat minut chodze.
Vecer pre mna Tony a Anne pripravili opekacku, respektive zaudovacku. tony je naruzivy ryvbar a kazdu chvilu chyti nejakeho pol ci metroveho salmona alebo pstruha. Ich oblubena uprava je filet z takejto ryby zaudit.
Trva to snad dvadsat minut a treba k tomu jednoduche zariadenie, piliny a lieh. Ryba sa najprv marinuje v soli a hnedom cukre. Jednoduche a velmi chutne. dalsi chod bolo kuracie meso na spajly a nasledne som ochutnal aj original puding. Perfektna zranica. Moji domaci sa o mna naozaj starali a mam dojem ze sme sa zblizili. Naozaj mi v mnohom pomohli, ved som tam spal a jedol dva dni zadarmo.
Na druhy den, to je dnes prisiel den D a ja som zacal balit a vazit batozinu. musel som u domacich nechat spacak, stare tenisky, uterak, penu na holenie, nejake stare tricka a co ja viem este co. Nakoniec som to zbalil. A teraz tu sedim a cakam na check-in, ktory je o pol hodinu. a potom uz hor sa do nebies, Sydney, Dubai a nakoniec do Viedne. Takze, See you..
18 marca 2007
Spat v Christchuch
Kratka informacia vcera vecer som sa stastlivo vratil doi Christchurch. Dnes mam este jeden free den tu v meste a zajtra odlietam.
Read More......15 marca 2007
Kratka sprava z Queenstown
Uz par dni som na ceste. Z Christchurch som sa vydal cez Arthur pass, co je jeden z prechodov cez Juzne Alpy na zapadne pobrezie. Prvu noc som spal v horskej dednike Franz Jozef glacier.
Mal som za sebou dlhu a vycerpavajucu cestu. Ako na potvoru som zabudol na Ivanove rady a nemal som dost benzinu. V jednej dedinke po ceste mi majitel cerpacej stanice rad otvoril pumpu za dvadsatdolarovy priplatok. Do Franz Jozef som sa dostal neskoro v noci. Na druhy den som natankoval plnu, nakupil a vydal sa do Fox Glacier. Nasledovala noc v Haast a prichod do Queenstown, kde som sa stretol so spoluziackou zo skoly (ziadne podozrenia, spali sme v roznych hosteloch, bolo to iba uzcelove spojenie kvoli setreniu prostriedkov)a rozhodli sa spolu ist do Milford Sound, rezervovali si ubytovanie a kupil vylet lodou po fjorde. Dalsi den som opat cestoval spat do Queenstown, kde som spal v rovnakej ubytovni na rovnakej posteli. Teraz este stale trcim v Queenstown, ale pomaly sa vydavam v ustrety Mount Cook. Dramaticky sa ochladilo, na horach napadol sneh a vacsinu poslednych troch dni prsalo. Takze to je v skratke itnerar mojej doterajsej cesty. V nedelu v noci planujem dorazit do Christchurch a povenujem sa trocha fotografiam a podrobnejsim spravam. 
Tieto fotografie som mohol uploadovat vdaka rade Jana Krkosa!
Type rest of the post here
09 marca 2007
Odchod z Christchurch.
O par minut odchadzam z CHC ( tu je sobota 10.3. 11hod rano). Mam pozicane auto, je to pekna rachotina, nejaka honda kupe. Dalsia zastavka je Franz Jozeph Glacier. Takze papa.
Read More......08 marca 2007
Výlet do Lyttelton
 |
| From Trip to Lytte... |
Severne od Christchurch tesne pri mori sa nad okolitú rovinu vypínajú kopčeky podobné tým okolo Bratislavy. Jedno poobede som sa ta vybral aj so spolužiačkou Audrew aby sme si pozreli ako vyzerá CHC zhora. Keďže sa nám zdalo znytočné vyhadzovať peniaze za lanovku, odviezli sme sa autobusom cez tunel v kopcoch na druhú stranu do mestecka Lyttelton, ktoré je vlastne prístavom CHC. Odtiaľ strmo do kopca cez Bridle path na hrebeň a po hrebeni na vrchol k stanici lanovky. Tu sme počkali do zapadu slnka a zviezli sa dole na CHC stranu. Cestou späť som sa zastavil v strede mesta spravil zopár nočných fotografii Cathedral square a stlačil nejaký ten hamburger. Keďže moj autobus chodi večer s úžasnou frekvenciou 60 minút dostal som sa domov o jedenástej. Do pol jednej som sa hral s fotografiami a domácemu vysvetloval ako može poslať fotografie aby nemali 4 Mega. Spať som išiel o pol jednej. Rano som zaspal a navyše som nemal ani domácu úlohu. Ale výlet celkom za to stál. Read More......
05 marca 2007
Vikend v Tekapo Lake.
Na Picasa album som pridal foto z vikendoveho viletu s mojou homestay family. Pokec nasleduje v kratkom cse.
 |
| From NZ - Tekapo Lake |
Začiatkom minulého týždňa sa ma moji domáci Tony a Anne spýtali či nechcem ísť s nimi na víkend na Tekapo Lake. Majú tam vraj rodinnú stretávku a ak mi nevadí že budem spať v BekPecker's (BBH), možu ma zobrať so sebou. Najprv som si myslel že ma nechcu nechať samého v dome a pohrával som sa s myšlienkou že predsa len ostanem v CHC a víkend „využijem“ na oddych, povaľovanie sa, prípadne tulanie sa out about v meste. Nakoniec som však súhlasil a rozhodol sa ísť.
Tekapo Lake je jazero napájané z úpätia Južných Álp z dvoch ľadovcov a je obkolesené samými kopcami. Samotná dedinka Tekapo Lake je ako stvorená ako príklad frázy: „a middle of nowhere“, ktorú som sa naučil akurát tento týždeň. Široko ďaleko (aspoň 30 km) nič, v dedine je jedna ulica s obchodmi po jednej strane, jedna policajná strážnica a plno domov na prenájom, prípadne ubytovania nižšej a vyššej kategórie.
Po štyri a pol hodinovej ceste z CHC, zahŕňajúcej prestávku na kávu a 350 km cesty sme sa konečne dostali na miesto určenia. Cesta bola lemovaná oplotenými pozemkami na ktorých sa striedali kravy, ovce, srnce, lamy a opäť ovce. NA NZ ťažko nájdete pozemok pri ceste, ktorý by nebol oplotený a nebol by poľnohospodársky využitý. Na južnom ostrove som zatiaľ nevidel, až na pár výnimiek, polia s obilím, alebo inými rastlinami okrem potravy pre zvieratá. NA NZ v súčastnosti pestujú vyše 40 milionov oviec a neviem koľko hovädzieho dobytka a srncov. Zvláštnosťou je že na NZ pred príchodom ľudí nežili žiadne cicavce. Všetko čo tu je psi, hlodavce kuny, tchory, srnce... privliekli ľudia. Voľne žijúce srnce nemajú prirodzeného nepriateľa ale zato majú miesta pre život habadej, tak sa množia ako divé. Dôsledkom je že na NZ sú srnce považované za škodnú zver a na jej odstrel netreba žiadne povolenie. O niečém takom sa naším poľovníkom ani nesníva. Jediné čo potrebujete je licencia na zbraň.
 |
| From NZ - Tekapo Lake |
Po príchode do Takapo Lake (TaLa) som sa ubytoval v šesťpostelovej izbe, ktorá už bola, podľa rozmiestnených vecí, zpolovice zaplnená a hneď som sa vydal na dinner k rodine mojich domácich. Počas večera som sa zoznámil s kopu Tonyho súrodencov a iných príslušníkov rodiny. Dom patril manželom na dochodku. Dom bol ako je tu zvykom drevený s minimálnymi prvkami zateplenia a bez ústredného kúrenia, to aj napriek tomu, že v tejto časti zimy môžu byť aj také ako poznáme my. Zato však mal obrovské okná s nádherným výh%ladom na jazero a okolostojace hory. Prečo je tomu tak, prečo tu ľudia aj keď vo všeobecnosti sú sporivý, nešetia teplom neviem. Možno to má rovnaké korene ako zvyk používať dva samostatné kohútiky so samostaným vyústením v kúpelni, ako to používajú ostáva pre mňa záhadou rovnako ako dôvod prečo nepoužívajú vodovodné batérie ako máme my. Tvrdenie že je to iba zvyk a že sú konzervatívny neobstojí, lebo v kuchyniach rovnako aj v sprche majú batérie ako my.
 |
V tento večer som jedol a pil najviac počes môjho pobytu. Veď sme mali fiestu a bolo to zadarmo. Mierne podnapitý, asi po pol litri vína, som sa sa rozlúčil a vydal do BBH vzdialeného asi dva kilometre. Keď som prišiel na izbu bolo zhasnuté, všietci vo svojich posteliach a spali. Vyzliekol som sa potme a vliezol do mojho spacáku a postele. V noci som sa zobudil na smad a zimu. Na NZ začala jeseň a v noci je tu niekedy menej ako desať stupňov. Ibaže po tme som nevedel nájsť ani vodu ani nič na oblečenie a zapínať sveto a budiť ostatných som si nedovolil, tak som sa zavinul viac do mojho spacáku z Tesco za 300 Sk a zaspal ešte na pár hodín. Ráno pred siedmou ešte za tmy som sa vysypal z izby a vybral sa fotiť. Vonku bola pekná kosa a ja som bol rád že som si zobral teplé oblečenie. Čakať na východ slnka sa vyplatilo a ja som sa túlal po okolí TeLa a fotil do desiatej. Keď som sa vrátil na izbu, tak tam už nik z mojich spoluobyvateľov z predošlej noci nebol. Tak som prvý krát v mojom živote spal s ľudmi na jednej izbe bez toho že by som ich vôbec videl.
 |
| From NZ - Tekapo Lake |
Ďalší deň ma Tony ráno odviezol asi dvadsať kilometrov pozdĺž rieky a derivačného kanála, aby som sa mohol pozrieť a vyfotiť si Mount Cook. Ale počasie už v to ráno moc neprialo, menil sa tlak (bol opar) a bolo zamračené. Po pikniku na terase domu a rozlúčke začali postupne odchádzať jednotlivý členovia rodiny a tohto stretnuta. Nakniec sme sa rozlúčili a pobrali aj my.
 |
| From NZ - Tekapo Lake |
Read More......
28 februára 2007
Ludia na Cathedral square.
 |
| From Ludia v Chris... |
Na Picasa album som pridal fotografie ludi na hlavnom namesti v CHC. Dufam ze dokreslia Vase vnomanie NZ cez moj blog. Zaroven chcem pozdravit rodicov, ktori sa prepracovali k internetu a tym zapojili do noveho informacneho veku. Read More......
27 februára 2007
Piknik s domacimi.
 |
| From NZ Nedelny vy... |
Pridal som dalsie fotografie z prveho vyletu s mojimi domacimi Tony a Anne (my homestay mom and dad). Ked som sa v nedelu rano zobudil po strnastich hodinach prerusovaneho spanku vydali sme sa po ranajkach (cerealie a toast s maslom, od tohoto dna to jem kazde rano) na piknik.
Po hodine a pol jazdy autom smerom na Arthur's pass, co je priesmyk v Juznych alpach spajajuci vychodne a zapadne pobrezie Juzneho ostrova. Prvy krat som zazrel neobycajnu novozelandsku prirodu vysoke kopce so suchymi stranami, kamenne utvary a vyprehnute ubocia. Na dne kotlin a udoli jazera so zelenym okolim.
Rad by som este prehodil par riadkov o mojich homestay rodicoch (tak sa to tu nazyva). Anne je takj stara ako moj otec a Tony o nieco starsi, samozrejme, ze ako je to zvykle v narodoch na zapad od nas, aj ked v pripade NZ nemozno povedat ze su az tak na zapad od nas, vyzaraju mladsie ako ich rovestnici u nas vo vychodnej Europe. Anne bola domaca pani, mala tri deti. Tony presne neviem co, ale stale musi pracovat, lebo dosli o svole uspory pred par rokmi pri krachu na burze. Myslim ze pracuje v nejakej MLM firme na predaj zdravych potravin, alebo zdravotnych preparatov. Byvaju v 50 rocnom drevennom dome a asi nemaju penazi moc nazvys. Ich rodicia a prarodicia prisli z Britanie. Su velmi kultivivany a aj umerne vzdelany. Velmi striedmo ziju a hlavne jedia. Moj prvy tyzden bol dost vyplneny steklivym pocitom v zalidku, nie ze by som hladoval, iba som sa zaclenil do rodiny, ktora jedlom nemrha.
Read More......
26 februára 2007
Vikend v Marlborough sounds, pokracovanie
 |
| From NZ Picton & M... |
Rano po rozhovore s recepcnou v BB (citaj BackPacker's) sme sa teda vydali do cestovky ktora organizuje Adventure trips in Marlborough sounds. Neviem co presne znamena sounds, ale je to nieco ako krajina zaplavena morom. Predstavte si kopce, ako Velka Fatra, do jednej stvrtini alebo tretiny pod hladinou mora. Kopce vytrcajuce nad hladinu vytvaraju zalivy a predlzuju mnohonasobne pobrezie. Krajina a laguny su plne vtakov a ryb.
Zakupili sme si celodenny kajakovy vylet s tea break a lunch na brehu. Na vyber sme este mali poldenny vylet, ale rozhodli sme sa pre celodenny, co sme neskor zacali aj lutovat. Po hodinovej instruktazi, podpisani prehlasenia, ze za vsetko co sa nam moze stat si zodpovedame sami. Sme sa dali do finalneho obliekania nepremokavych zvrskov a spray skirt (nieco ako nasa prcka, ci ako sa tovola), nasledne sme sa po podrobnom vyklade nasho istruktora, nalodoli po dvoch do kajakov a vydali na plavbu. Vhodne je pripomenut, ze nase kajaky sa ovladali kormidlom, ktore je mozne otacat sliapanim nohami na dva pedaly vnutri kajaku. Nebolo teda take problematicke zosinchronizovat sa a ovladat plavidlo ako pri kanoe (the call it Canadien kanoe). Neviem preco, ale po prvych desiatich monutach padlovania ma zacalo neznesitelne boliet lave rameno. A to bol moment kedy som pomaly zacal lutovat rozhodnutie ist na celodenny trip. Desili ma myslienky na pat hodinove palovanie. Zaciatok bol naozaj akcny. Vyplavali sme priamo zo zalivu, v ktorom lezi meso Picton. Par sto metrov od na cakala ferry na odchod do Wellington. Zaliv sme museli passnut tak aby sme boli na druhej strane skor ako sa ferry dostane na nasu uroven a vlny by na asi poriadne pohupali. Na druhej strane zalivu nas uz cakalo kralovstvo nadhernych zalivov a plazi. Po pol hodine sme zastavili na tea break, nas vodca povytahoval z utrob svojho kajaku vodu, varic, mafiny a ovocie. Vtedy som urobil svoje prve foto. Nemal som odvahu pouzivat fotak ked sme boli na vode, stale som mal na pomati vydrovy zazitok mojich priatelov z minuleho roka na Dunajskych. Rovnake dejstvo sa odohralo aj pri Lunch break, ibaze ovocie a mafiny nahradili sendvice a typicke domace slane kolace, samozrejme vsetko doplene cajom. Vylet skoncil okolo stvrtej hodiny poobede v jednom zo zalivov, kde nas vyzdvihla dodavka a odviezla spat do Picton. Vecer sme sa dotrmacali do BB, zjedli nejake to jedlo a viac menej odpadli od unavy.
Na druhy den rano, v nedelu, sme opustili BB okolo desiatej. Autom sme presli Queen Sharlotte drive, co je horska, znacne klukata cesta kopcami Marlborough Souns, dlha 35 km s mnozstvom vyhladov na nadherne krajinne scenerie. Kedze bol nadherby slnecny den a slnko svietilo ostoset, nedalo sa moc fotografovat, co som velmi lutoval. Nacim by sa bolo vratit, ale co uz.
Do CHC som sa vratil okolo osmej vecer. Cesta bola sice iba 350 km, ale v pripade NZ to znamene asi 5 hodin cestovania. Vecer ked som sa konecne osprchoval tak som dakoval Bohu ze vsetko dopadlo dobre a k uplnej spokojnosti. Bol to naozaj vycerpavajuci vikend.
Read More......
Víkend v Marlborough - fotky na Picasa albume
 |
| From NZ Picton & M... |
Konečne sa mi podarilo upload fotografie z víkendovej cesty do Pictonu a Marlborough side... Read More......
Toto je moja trieda
Horný rad zľava: Sunday - Korea, Maiumi - Japan, Paul - Yorkshire, England (učiteľ), Audrey - NewCaledonia, Seol - Korea, Leo - Korea, Spodny rad zľava: Kim - Korea, Pat - Thailand, Aiki a Tashi n- Japan
25 februára 2007
Priatelia, chcem Vás upozorniť na možnosť zasielať info o zmenách na tomto blogu. Nebudem to robiť tak ako pri mojom hlavnom blogu, že som si vytipoval priateľov a tych som sam prihlásil. Nechám to na Vás, nikoho nebudem do ničoho nútiť, aspoň uvidím ako moj blog zaujme. Ak rozmýšlate nad prihlásením, tak dlho neváhajte. Ja sa vraciam o päť týždňov a potom už žiadne príspevky nebudú. Prikladám linku s ukážkou informačnej správy.
Preview | Powered by FeedBlitz
jm
23 februára 2007
Vikend v Marlborough Sounds
Dnes vecer som asi na najpodivnejsom mieste na akom som doteraz bol, na vikend som isiel so spokuziakom menom Seol z Korei na severne pobrezie juzneho ostrova na mieso ktore sa nazyva Marborough Sounds. Na tomto mieste mimochodom pristal Cook, ked objavil ostrov.
Prva obtiaz bola pozicat si auto, spekuloval som nad tym par dni, ale nakoniec mi pomohla asistentka zo skoly a obtelefonovala pozicovne, nakoniec som zohnal auto a aj spolocnika aby sme sa podelili o naklady. Dnes udrel ten rozhodujuci den a musel som sadnut do kary s volantom na opacnej strane, navyse uplne brutalnym sposobom. Chlapik v pozicovni vypnil zmluvu, stahol mi prachy z karty, nechal ma to vsetko podpisat a nakoniec mi ukazat na jeden obstarozny Nisan Sunny: Here is your car, sir.... ja som muse sadnut do toho a vydat sa do rusnych ulic Christchurch. Aby som to vysvetlil problem nie je iba v tom, ze jazdia po opacnej strane, ale aj maju ine pravidla, okrem ineho davaju prednost z prava... proste mal som z toho hrozu. Nastastie obvikla potiaz - jazdenie v protismere sa mi podarila az v ciely nasej cesy v meste Picton, kde premavka je na urovni Malaciek. V Pictone sme vdaka prave vrcholiacej sezone samozrejme nemohli najst ubytovanie, po dlhsiom rozvazani sa po ,mestecku sme nasli ubytovanie pod nazvom Backpeckers. Predstavte si nieco medzi ubytovnou, inernatom a hostelom, kde sa vsade rozvaluju miekoho veci, vsetko niecim zapacha a najdete ludi z celeho sveta, oblecenych hocako, najlepsie vyzutych a kazdeho veku (akurat poza moj chrbat presiel par vo veku okolo 50). A vsetcia hovoris kurevsky dobre po anglicky. Spime v miestnosti pre 6 ludi, ani neviem s kym. Je tu spolocna kuchyna, zachody a zrejme aj jedlo, alkohol a zeny ;) Dost som zvedavy na dnesnu noc. Zajtra sa chystame na kajakovu turou po mori, moj Korejky kamos este nevie co ho caka :-)
22 februára 2007
Prve foto - Christchurch
 |
| From New Zealand P... |
Type rest of the post here
Read More......
Nieco o Christchurch
Christchurch je najväčšie mesto južného ostrova a jeho správnym strediskom. Založené bolo roku 1850 ako kolonoálna osada v kraji ktorý nazvali Centerbury. Za zakladateľa Cenerbury sa pokladá John Robert Gotley (1814-1861), ktorý s Edwardom Gibbonom Wakefieldom, duchovným otcom Novozélandskej spoločnosti, založil v roku 1848 Cenerbury Association, ktorá zakúpila 1210 kilometrov štvorcových pôdy, potrebnej k vzrodu novozélanskej provincie ovládanej anglikánskou cirkvou. Christchurch je považované za konzervatívne mesto s päčaťou koloniálnej osady ovládanej anglikánskou cirvou. Väčšinu svojej histórie bolo polnohostodárskym trhovým mestom. V súšastnosti však spĺňa všetky risy modernej metropole s množstvom nových budov a, reštaurácii podnikov a turistických atrakcii.
Toľko informácie typu „bedeker“. Na mňa Christchurch zapôsobil veľmi rozdielne. Je to mesto ktoré je počtom obyvateľov asi také ako Bratislava (400tis), ibaže neviem, kde všetcia bývaú. Najčasteší typ bývania je rodinný dom s neveľým ale zato dvojnásobne upraveným pozemkom. Domy sú drevené, kombinované s nejakým obkladom. Veľkosťou je Christchurch o niečo väčší ako Bratislava, ale nie viac ako dvojnásobok plochy. Keď zvážime že v Bratislave vačšina ľudí býva v domoch, ktoré majú viac ako štyri podlačia, tak to nejak nevychádza... Rovnako aj doprava. Ráno síce existujú zápchy ale v porovnaní s Ba je to iba slabý odvar. Ak si predstavíte obrovskú dedinu s rodinnými domami ako z amerického filmu (väčšina domov vyzerá menšie a meej luxusne ako momentálne vznikajúce v Ba) jedno maximálne dvojpodlažnými, v stede tejto dediny „historické centrum“ so staro vyzerajúcimi gotickými a románskymi kostolmi vzniknuvšími v devätnástom storočí, pomedzi to vela zelene, jedna riečka s nádhernám okolím a jeden obrovský park, niečo ako Sad Janka Kráľa, ale desať razy väčší, všetko perfektne upravené, čisté a zelené. Na ulici nenájdete dieru v asfalte! Cesty a aj chodníky sú rovné a čité, naozaj čisté. Snažil som sa nájsť pozostatky na asfaltových chodníkoch po tekutinách, alebo žuvačkách.. ale neašiel som. Keď som sa domáceho pýtal ako to že Christchurch je taký čistý, odpovedal že dbajú o čistotu a keď vidia niekde nejakú smeť tak ju zoberú a odnesu do kosa.
Stred mesta sa rozprestiera okolo historického Cathedral squere. Meno má po anglikánskej katedrále postavenej koncom devätnásteho storočia v neogotickom slohu. zaujmavé na nej je, že má vnútorný strop riešený z dreva, čím sa vymyká nášmu poňatiu interiéru gotickej katedrály, ale na druhej strane má lešiu akustiku, čo sa mi samozrejme páči. Okolie mámestia je tvorené viacerými „hirtorickými“ budovami zo začiatku minulého storočia.
19 februára 2007
Depesa #2 - Cesta pokracuje
(ak chybaju znamienka tak preto ze cast bola pisana na lokalnom PC)Noc na letisku bola ešte dlhá, predlhá. Nakoniec asi okolo tretej ráno som sa pripojil k desiatkam iných a lahol som si na zem, hlavu položil na ruksak a zaspal spánkom neistých. Spal som maximálne dve hodiny. Medzičasom sa z letiska čiastočne zaplneného stalo letisko preplnené.
Neviem či ste už videli radu na kabínky na pánskej toalete, ľudia stáli v rade ako na telefónnu búdku. Keď sa otvorili dvere a kabína sa uvolnila, vošiel ďalši v rade, v rýchlosti vykonal čo potreboval vykonat a opustil kabínu. Všetko sa to dialo pri absolútnej strate súkromia a intimity. Obrovský počet ľudí prichádzal a odchádzal, všelikde sa povalovalo nejaké to telo. Medzi tým mraveniskom sa s typickým húkaním preháňali golfové vozíky s prominentnými cestujúcimi v prevažnej miere z arabských krajín. Všade však vládol pokoj a rozospatá nálada. Prekvapilo ma, že som na letisku nevidel žiadneho policajta, žiadnu uniformu.
Niekedy po polnoci som našiel Emirates Lounge s inzerátom – pre cestujúcich čakajúcich na prípoj viac ako 4 hodiny podávane jedlo zadarmo. Keďže som však bol akurát natlačený dobrotami od McDonalda, počkal som až do rána aby som využil túto ponuku. Cez úzky vchod s recepčnou a ochrankou som vošiel do obrovskej reštaurácie s výhľadom na pristávaciu plochu, za kto
rú by sa nemuseli hambiť ani niektoré štvorhviezdičkové hotely. Samozrejme boli k dispozícii úslužný čašníci a plný servis. Ak som si doposiaľ myslel že som najdlhšie čakajúcim na tomto letisku tak som sa zjavne mýlil. Prisadol som si k čiernemu chlapíkovi z Ghany. Na letisku bol už druhý deň a čakal na lietadlo do Šanghaja. Bol námorníkom na obchodnej kontajnerovej lodi a práve sa chystal na polročnú šichtu. Doma v Ghane mal manželku a tri deti. Hovoril že to odlúčenie od rodiny je ťažké ale zato má prácu. Vtedy som si pomyslel ako je všetko relatívne, pocity ľudí nevynímajúc.Okolo desiatej som sa konečne dčkal a s pár stovkami ďalších sme sa nalodili na ešte modernejší Airbus akým som priletel do Dubaja. Perfektná starostlivosť, kopa jedla, pitia, bezpočet filmov a inej zábavy pomáhalo ľuďom prekonať dlhočizný let. Niekedy v polovici tohto letu som po prvý krát prekonal rovník, bohužiaľ sa však nebolo kde vykúpať. Po krátkom medziprisátí v Sydney sme opäť nastúpili do uprataného lietadla a vydali sa na záverečnú trasu do Christchurch. Pri krátkom úvodom rozhovore s jednou letuškou, som zistil že jedna z jej kolegýň je Slovenka. Po dlhšiom pozorovaní som si jednu vytipoval a keď roznášala nápoje tak som jej na otázku „What could I offer you for drink?“ odpovedal „Dal by som si biele víno..“ účinok bol perfektný. A tak som si na ceste zo Sydney do Christchurch zaspíkoval niekoľko krát aj po Slovensky.
V Christchurch sme sa podrobili dosť podrobnej imigračnej a colnej kotrole, zameranej, čuduj sa svete, na špinavé turistické topánky a camingovú výstroj. ak by Vám našli niečo naozaj špinavé tak by to ponorili do nejakého dezinfekčného prostriedku a bolo by im jedno či to može byť mokré a či nie. Potom na letisku ma uz cakali moji domaci, ale to uz je iny diel tejto sagy.
15 februára 2007
Depeša #1
Tak Vás všetkých zdravím v prvý deň mojej cesty. Na Slovensku je pol jedenástej v noci a ja sedím na Dubajskom medzinárodnom letisku a píšem tieto riadky cez free WiFi pripojenie. Keď som odchádzal zo Slovenska bolo asi osem stupňov a pekne pršalo. Tu je síce tma ale bezoblačno a dvadsať stupňov. Nie žeby som sa dostal von z letiska (nemám víza) ale vraveli nám to pri prisávaní. Na viedenskom letisku som strávil hodinu pri check-in, ešte že sme s Hankou nemeškali. No a keď som to mal za sebou, tak dievčina z leteckej spoločnosti zapochybovala, či by som predsa len nemal pri medzipristáti v Sydney mať víza. Mne sa zastavil krvný obeh a zalial ma pot. V duchu som zacal nadávať na organizátora tohoto tripu, ktorému sa týmto ospravedlňujem a pozdravujem ho. Nakoniec po pár telefonických konzultáciách sa úkázalo byť všetko ok. A tak som odletel...
Keď sme už pri lete a lietadle, tak jednoznačne AirEmirates je najlepšia spoločnosť akou som letel. Moderne vybavené lietadlo, na každom mieste obrazovka/herna konzola a telefón v jednom, dobrý servis, chutné jedlo a bezpočet nápojov. Personál neuveriteľne úslužný. Najviac ma dorazila možnosť sledovať let priamo na osobnej obrazovke z dvoch externých kamier, jedna nasmerovaná dopredu a druhá dole. Impozantné bolo sledovať prisávací manéver v tme na rozsvietenú pristávaciu plochu.
Dubajské medzinárodné letisko je ako babylon. AirEmirates odtiaľto lieta do cel0ho sveta, (do USA však iba do NY) preto tu nájdete všetky rasy na ktoré si možno spomenúť. Možno tu vidieť škrobených západoeurópskych penzistov ako aj chlapíkov v zašpinených nočných košeliach a kožených sandáloch vyzerajúcich presne ako za čias Abraháma. Taký jeden zrovna vedla mna sedí s bosími nohamy vyloženým na sedadle a hudie si nejakú Allahovu pesničku.
Keďže mám zvláštny let, strávim na tomto letisku viac ako deväť hodín tak si toho asi ešte užijem. Pomaly sa mi míňa bateria na notebooku tak mi nezostáva iné ako skončiť, prípadne nájsť nejaký šteker.
Nedá mi nespomenúť na záver story z lietadla. Vo viedni okrem iných nastúpili dva páry maďarov ako zo škatuľky, či lepšie povedané z bulvárneho šýlového časopisu. Chlapíci po tridsiadke s modernými účesmi ake nosia naše celeb-riti, v drahých háboch, babenky niečo cez dvadsať take hadice, možno drahé kurvy. Sedeli dva rady poredo mnou. Jeden z nich sa počas cesty tak opil že asi tridsať minut pred pristátim sa pogrcal a ogrcal všetko okolo seba. Celé lietadlo smrdelo po natrávenom čevenom víne. Pekný začiatok dovolenky, no nie? Možno mu tá jeho hadica už ani nedá.. ale asi ano.
12 februára 2007
Geografia Nového Zélandu
Južný ostrov je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená Južnými Alpami s Mount Cook (3 754 metrov) – najvyšším vrchom Nového Zélandu. Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov. Hoci je Severný ostrov na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý. Najvyšší vrch Severného ostrova Ruapehu (2 797 metrov) je aktívny vulkán. Zaujímavá a rôznorodá krajina urobila Nový Zéland obľúbeným miestom televíznych programov a filmov, vrátane trilógie Pán prsteňov.
Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, jednoducho nazývaných Severný a Južný ostrov (angl. North Island a South Island; maor. Te-Ika-a-Maui a Te Wai Pounamu) a mnohých menších ostrovoch. Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km², čo je o trochu menej ako má Japonsko a o trochu viac ako má Spojené kráľovstvo. Krajina sa rozprestiera vyše 1 600 km pozdĺž jej hlavnej, sevoro-severo-východnej osi. Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy.
Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km², čo je 15-násobok jeho plochy, má piatu najväčšiu Exkluzívnu ekonomickú zónu sveta.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
