Dnes vecer som asi na najpodivnejsom mieste na akom som doteraz bol, na vikend som isiel so spokuziakom menom Seol z Korei na severne pobrezie juzneho ostrova na mieso ktore sa nazyva Marborough Sounds. Na tomto mieste mimochodom pristal Cook, ked objavil ostrov.
Prva obtiaz bola pozicat si auto, spekuloval som nad tym par dni, ale nakoniec mi pomohla asistentka zo skoly a obtelefonovala pozicovne, nakoniec som zohnal auto a aj spolocnika aby sme sa podelili o naklady. Dnes udrel ten rozhodujuci den a musel som sadnut do kary s volantom na opacnej strane, navyse uplne brutalnym sposobom. Chlapik v pozicovni vypnil zmluvu, stahol mi prachy z karty, nechal ma to vsetko podpisat a nakoniec mi ukazat na jeden obstarozny Nisan Sunny: Here is your car, sir.... ja som muse sadnut do toho a vydat sa do rusnych ulic Christchurch. Aby som to vysvetlil problem nie je iba v tom, ze jazdia po opacnej strane, ale aj maju ine pravidla, okrem ineho davaju prednost z prava... proste mal som z toho hrozu. Nastastie obvikla potiaz - jazdenie v protismere sa mi podarila az v ciely nasej cesy v meste Picton, kde premavka je na urovni Malaciek. V Pictone sme vdaka prave vrcholiacej sezone samozrejme nemohli najst ubytovanie, po dlhsiom rozvazani sa po ,mestecku sme nasli ubytovanie pod nazvom Backpeckers. Predstavte si nieco medzi ubytovnou, inernatom a hostelom, kde sa vsade rozvaluju miekoho veci, vsetko niecim zapacha a najdete ludi z celeho sveta, oblecenych hocako, najlepsie vyzutych a kazdeho veku (akurat poza moj chrbat presiel par vo veku okolo 50). A vsetcia hovoris kurevsky dobre po anglicky. Spime v miestnosti pre 6 ludi, ani neviem s kym. Je tu spolocna kuchyna, zachody a zrejme aj jedlo, alkohol a zeny ;) Dost som zvedavy na dnesnu noc. Zajtra sa chystame na kajakovu turou po mori, moj Korejky kamos este nevie co ho caka :-)
23 februára 2007
Vikend v Marlborough Sounds
22 februára 2007
Prve foto - Christchurch
 |
| From New Zealand P... |
Type rest of the post here
Read More......
Nieco o Christchurch
Christchurch je najväčšie mesto južného ostrova a jeho správnym strediskom. Založené bolo roku 1850 ako kolonoálna osada v kraji ktorý nazvali Centerbury. Za zakladateľa Cenerbury sa pokladá John Robert Gotley (1814-1861), ktorý s Edwardom Gibbonom Wakefieldom, duchovným otcom Novozélandskej spoločnosti, založil v roku 1848 Cenerbury Association, ktorá zakúpila 1210 kilometrov štvorcových pôdy, potrebnej k vzrodu novozélanskej provincie ovládanej anglikánskou cirkvou. Christchurch je považované za konzervatívne mesto s päčaťou koloniálnej osady ovládanej anglikánskou cirvou. Väčšinu svojej histórie bolo polnohostodárskym trhovým mestom. V súšastnosti však spĺňa všetky risy modernej metropole s množstvom nových budov a, reštaurácii podnikov a turistických atrakcii.
Toľko informácie typu „bedeker“. Na mňa Christchurch zapôsobil veľmi rozdielne. Je to mesto ktoré je počtom obyvateľov asi také ako Bratislava (400tis), ibaže neviem, kde všetcia bývaú. Najčasteší typ bývania je rodinný dom s neveľým ale zato dvojnásobne upraveným pozemkom. Domy sú drevené, kombinované s nejakým obkladom. Veľkosťou je Christchurch o niečo väčší ako Bratislava, ale nie viac ako dvojnásobok plochy. Keď zvážime že v Bratislave vačšina ľudí býva v domoch, ktoré majú viac ako štyri podlačia, tak to nejak nevychádza... Rovnako aj doprava. Ráno síce existujú zápchy ale v porovnaní s Ba je to iba slabý odvar. Ak si predstavíte obrovskú dedinu s rodinnými domami ako z amerického filmu (väčšina domov vyzerá menšie a meej luxusne ako momentálne vznikajúce v Ba) jedno maximálne dvojpodlažnými, v stede tejto dediny „historické centrum“ so staro vyzerajúcimi gotickými a románskymi kostolmi vzniknuvšími v devätnástom storočí, pomedzi to vela zelene, jedna riečka s nádhernám okolím a jeden obrovský park, niečo ako Sad Janka Kráľa, ale desať razy väčší, všetko perfektne upravené, čisté a zelené. Na ulici nenájdete dieru v asfalte! Cesty a aj chodníky sú rovné a čité, naozaj čisté. Snažil som sa nájsť pozostatky na asfaltových chodníkoch po tekutinách, alebo žuvačkách.. ale neašiel som. Keď som sa domáceho pýtal ako to že Christchurch je taký čistý, odpovedal že dbajú o čistotu a keď vidia niekde nejakú smeť tak ju zoberú a odnesu do kosa.
Stred mesta sa rozprestiera okolo historického Cathedral squere. Meno má po anglikánskej katedrále postavenej koncom devätnásteho storočia v neogotickom slohu. zaujmavé na nej je, že má vnútorný strop riešený z dreva, čím sa vymyká nášmu poňatiu interiéru gotickej katedrály, ale na druhej strane má lešiu akustiku, čo sa mi samozrejme páči. Okolie mámestia je tvorené viacerými „hirtorickými“ budovami zo začiatku minulého storočia.
19 februára 2007
Depesa #2 - Cesta pokracuje
(ak chybaju znamienka tak preto ze cast bola pisana na lokalnom PC)Neviem či ste už videli radu na kabínky na pánskej toalete, ľudia stáli v rade ako na telefónnu búdku. Keď sa otvorili dvere a kabína sa uvolnila, vošiel ďalši v rade, v rýchlosti vykonal čo potreboval vykonat a opustil kabínu. Všetko sa to dialo pri absolútnej strate súkromia a intimity. Obrovský počet ľudí prichádzal a odchádzal, všelikde sa povalovalo nejaké to telo. Medzi tým mraveniskom sa s typickým húkaním preháňali golfové vozíky s prominentnými cestujúcimi v prevažnej miere z arabských krajín. Všade však vládol pokoj a rozospatá nálada. Prekvapilo ma, že som na letisku nevidel žiadneho policajta, žiadnu uniformu.
Niekedy po polnoci som našiel Emirates Lounge s inzerátom – pre cestujúcich čakajúcich na prípoj viac ako 4 hodiny podávane jedlo zadarmo. Keďže som však bol akurát natlačený dobrotami od McDonalda, počkal som až do rána aby som využil túto ponuku. Cez úzky vchod s recepčnou a ochrankou som vošiel do obrovskej reštaurácie s výhľadom na pristávaciu plochu, za kto
rú by sa nemuseli hambiť ani niektoré štvorhviezdičkové hotely. Samozrejme boli k dispozícii úslužný čašníci a plný servis. Ak som si doposiaľ myslel že som najdlhšie čakajúcim na tomto letisku tak som sa zjavne mýlil. Prisadol som si k čiernemu chlapíkovi z Ghany. Na letisku bol už druhý deň a čakal na lietadlo do Šanghaja. Bol námorníkom na obchodnej kontajnerovej lodi a práve sa chystal na polročnú šichtu. Doma v Ghane mal manželku a tri deti. Hovoril že to odlúčenie od rodiny je ťažké ale zato má prácu. Vtedy som si pomyslel ako je všetko relatívne, pocity ľudí nevynímajúc.Okolo desiatej som sa konečne dčkal a s pár stovkami ďalších sme sa nalodili na ešte modernejší Airbus akým som priletel do Dubaja. Perfektná starostlivosť, kopa jedla, pitia, bezpočet filmov a inej zábavy pomáhalo ľuďom prekonať dlhočizný let. Niekedy v polovici tohto letu som po prvý krát prekonal rovník, bohužiaľ sa však nebolo kde vykúpať. Po krátkom medziprisátí v Sydney sme opäť nastúpili do uprataného lietadla a vydali sa na záverečnú trasu do Christchurch. Pri krátkom úvodom rozhovore s jednou letuškou, som zistil že jedna z jej kolegýň je Slovenka. Po dlhšiom pozorovaní som si jednu vytipoval a keď roznášala nápoje tak som jej na otázku „What could I offer you for drink?“ odpovedal „Dal by som si biele víno..“ účinok bol perfektný. A tak som si na ceste zo Sydney do Christchurch zaspíkoval niekoľko krát aj po Slovensky.
V Christchurch sme sa podrobili dosť podrobnej imigračnej a colnej kotrole, zameranej, čuduj sa svete, na špinavé turistické topánky a camingovú výstroj. ak by Vám našli niečo naozaj špinavé tak by to ponorili do nejakého dezinfekčného prostriedku a bolo by im jedno či to može byť mokré a či nie. Potom na letisku ma uz cakali moji domaci, ale to uz je iny diel tejto sagy.
