Je 2 PM miestneho casu (zo soboty na nedelu sa menil letny miestny cas na normalny, takze teraz je rozdiel medzi Slovenskom a NZ iba 11 hodin) sedim na medzinarodnom miestnom letisku, ktore je priblizne velke ako Bratislavske, v Cafe po dobrom obede (samozrejme bez polievky, uz sa tesim) a chystam sa na poslednu kavu na ostrove. Moj predpokladany prichod je 12:20 21.03 na leisko Schwechat.
Posledny den v christchur som si naozaj uzil. Rano som bol vratit pozicane auto. Nastastie si nevsimli obkusane tesnenie okolo dvier od vtaka Kea, ktory velmi rad obkusava prave tuto cast a turisti ho zato zboznuju. Mozu ho fotit z par centimetrov, zakial sa Kea napchava gumou z tesnenia ich auta. Prave to sa stalo mne a ani som si to nevsimol.
Potom ako som sa zbavil mojho spotoveho srotu som siel do skoly pokecat so znamimi studentami a na obed s mojim ucitelom Paulom, ktory sa po mnohych nasich rozhovoroch rozhodol navstivit Slovensko, pobudnut tu nejaky cas a zivit sa ucenim anglictiny. Takto zil v Cine, Korei, Japonsku... a co ja viem kde. Povodnym povolanim je biochemik :) Po nadhernom susi a kave som sa dal do zhanania darcekov pre svojich blizkych. Uloha nelahka. Darceky museli byt lahke, lacne a reprezentativne. No uvidime co z toho bude. Stale sa trocha obavam check-in batozny, som si temar isty ze ma viac ako 25kg. Navecer som este skocil pozriet Katolicku katedralu, ktora je vzdialena od stredu asi dvadsatpat minut chodze.
Vecer pre mna Tony a Anne pripravili opekacku, respektive zaudovacku. tony je naruzivy ryvbar a kazdu chvilu chyti nejakeho pol ci metroveho salmona alebo pstruha. Ich oblubena uprava je filet z takejto ryby zaudit.
Trva to snad dvadsat minut a treba k tomu jednoduche zariadenie, piliny a lieh. Ryba sa najprv marinuje v soli a hnedom cukre. Jednoduche a velmi chutne. dalsi chod bolo kuracie meso na spajly a nasledne som ochutnal aj original puding. Perfektna zranica. Moji domaci sa o mna naozaj starali a mam dojem ze sme sa zblizili. Naozaj mi v mnohom pomohli, ved som tam spal a jedol dva dni zadarmo.
Na druhy den, to je dnes prisiel den D a ja som zacal balit a vazit batozinu. musel som u domacich nechat spacak, stare tenisky, uterak, penu na holenie, nejake stare tricka a co ja viem este co. Nakoniec som to zbalil. A teraz tu sedim a cakam na check-in, ktory je o pol hodinu. a potom uz hor sa do nebies, Sydney, Dubai a nakoniec do Viedne. Takze, See you..
20 marca 2007
Zbohom Christchurch.
Zverejnil Jano Mraz o 3:00
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára