Vikend v Marlborough sounds, pokracovanie

From NZ Picton & M...

Rano po rozhovore s recepcnou v BB (citaj BackPacker's) sme sa teda vydali do cestovky ktora organizuje Adventure trips in Marlborough sounds. Neviem co presne znamena sounds, ale je to nieco ako krajina zaplavena morom. Predstavte si kopce, ako Velka Fatra, do jednej stvrtini alebo tretiny pod hladinou mora. Kopce vytrcajuce nad hladinu vytvaraju zalivy a predlzuju mnohonasobne pobrezie. Krajina a laguny su plne vtakov a ryb.

Zakupili sme si celodenny kajakovy vylet s tea break a lunch na brehu. Na vyber sme este mali poldenny vylet, ale rozhodli sme sa pre celodenny, co sme neskor zacali aj lutovat. Po hodinovej instruktazi, podpisani prehlasenia, ze za vsetko co sa nam moze stat si zodpovedame sami. Sme sa dali do finalneho obliekania nepremokavych zvrskov a spray skirt (nieco ako nasa prcka, ci ako sa tovola), nasledne sme sa po podrobnom vyklade nasho istruktora, nalodoli po dvoch do kajakov a vydali na plavbu. Vhodne je pripomenut, ze nase kajaky sa ovladali kormidlom, ktore je mozne otacat sliapanim nohami na dva pedaly vnutri kajaku. Nebolo teda take problematicke zosinchronizovat sa a ovladat plavidlo ako pri kanoe (the call it Canadien kanoe). Neviem preco, ale po prvych desiatich monutach padlovania ma zacalo neznesitelne boliet lave rameno. A to bol moment kedy som pomaly zacal lutovat rozhodnutie ist na celodenny trip. Desili ma myslienky na pat hodinove palovanie. Zaciatok bol naozaj akcny. Vyplavali sme priamo zo zalivu, v ktorom lezi meso Picton. Par sto metrov od na cakala ferry na odchod do Wellington. Zaliv sme museli passnut tak aby sme boli na druhej strane skor ako sa ferry dostane na nasu uroven a vlny by na asi poriadne pohupali. Na druhej strane zalivu nas uz cakalo kralovstvo nadhernych zalivov a plazi. Po pol hodine sme zastavili na tea break, nas vodca povytahoval z utrob svojho kajaku vodu, varic, mafiny a ovocie. Vtedy som urobil svoje prve foto. Nemal som odvahu pouzivat fotak ked sme boli na vode, stale som mal na pomati vydrovy zazitok mojich priatelov z minuleho roka na Dunajskych. Rovnake dejstvo sa odohralo aj pri Lunch break, ibaze ovocie a mafiny nahradili sendvice a typicke domace slane kolace, samozrejme vsetko doplene cajom. Vylet skoncil okolo stvrtej hodiny poobede v jednom zo zalivov, kde nas vyzdvihla dodavka a odviezla spat do Picton. Vecer sme sa dotrmacali do BB, zjedli nejake to jedlo a viac menej odpadli od unavy.

Na druhy den rano, v nedelu, sme opustili BB okolo desiatej. Autom sme presli Queen Sharlotte drive, co je horska, znacne klukata cesta kopcami Marlborough Souns, dlha 35 km s mnozstvom vyhladov na nadherne krajinne scenerie. Kedze bol nadherby slnecny den a slnko svietilo ostoset, nedalo sa moc fotografovat, co som velmi lutoval. Nacim by sa bolo vratit, ale co uz.

Do CHC som sa vratil okolo osmej vecer. Cesta bola sice iba 350 km, ale v pripade NZ to znamene asi 5 hodin cestovania. Vecer ked som sa konecne osprchoval tak som dakoval Bohu ze vsetko dopadlo dobre a k uplnej spokojnosti. Bol to naozaj vycerpavajuci vikend.