Slovensko na dosah.

Po piatich tyzdnoch sedim na Dubajskom letisku a nasavam atmosferu "tisic narodov". Oci mi pomaly zacinaju pravidelne klipkat. Na letisko v CHC som prisiel 20.03. o pol tretej rano SEC. Takze uz taham viac ako 24ku. V lietadle som opat stretol letusku slovenku. Pri pravidelnej prechadzke chodbickou lietadla som zasiel az na koniec do zazemia leusiek a dal sa do reci s jednou z nich. Po par vetach sa ma opytala kam letim a ja jej na oplatku odkial je a ona ze zo Slovak republic. Obaja sme navzajim povazovali Anglictinu toho druheho za podozrivo domacku.

V lietadle vedla mna sedelo mlade ziena okolo 24. Pri starte ked sa cezo mna pozerala na miznucu ktrajinu pod nami som zbadal velke slzy kotulajuce po jej tvari. Tak som sa jej spytal ci sa nechce vymenit, ona ze je nie iba sa chce rozlucit pohladom s NZ. Neskor mi rozpovedala svoj pribeh. Ako sa po skonceni univerzity vydala zo svojim priatelom na rok na NZ a do Azie. Zopar mesiacov sa potulovali v kupenom aute upravenom na spanie po NZ. Striedavo pracovali a cestovali. Cele to skoncilo prd tyzdnom ked sa rozisli a priatel odisiel do Azie sam. Petra, ako sa volala, sa rozhodla vratit spat do Holandska a zacat dospelacky zivot.

Moje spomienky na NZ su ovela prijemnejsie a bez podobnych negativnych pointov. Bol to pre mna perfektny zazitok, ktory som si naozaj uzil a v mnohom bol pre mna skolou a poucenim. Trocha ma mrzi ze som nestihol vsetko co som chcel. Ale apon je preco sa vratit.