Vikend v Tekapo Lake.

Na Picasa album som pridal foto z vikendoveho viletu s mojou homestay family. Pokec nasleduje v kratkom cse.

From NZ - Tekapo Lake

Začiatkom minulého týždňa sa ma moji domáci Tony a Anne spýtali či nechcem ísť s nimi na víkend na Tekapo Lake. Majú tam vraj rodinnú stretávku a ak mi nevadí že budem spať v BekPecker's (BBH), možu ma zobrať so sebou. Najprv som si myslel že ma nechcu nechať samého v dome a pohrával som sa s myšlienkou že predsa len ostanem v CHC a víkend „využijem“ na oddych, povaľovanie sa, prípadne tulanie sa out about v meste. Nakoniec som však súhlasil a rozhodol sa ísť.

Tekapo Lake je jazero napájané z úpätia Južných Álp z dvoch ľadovcov a je obkolesené samými kopcami. Samotná dedinka Tekapo Lake je ako stvorená ako príklad frázy: „a middle of nowhere“, ktorú som sa naučil akurát tento týždeň. Široko ďaleko (aspoň 30 km) nič, v dedine je jedna ulica s obchodmi po jednej strane, jedna policajná strážnica a plno domov na prenájom, prípadne ubytovania nižšej a vyššej kategórie.

Po štyri a pol hodinovej ceste z CHC, zahŕňajúcej prestávku na kávu a 350 km cesty sme sa konečne dostali na miesto určenia. Cesta bola lemovaná oplotenými pozemkami na ktorých sa striedali kravy, ovce, srnce, lamy a opäť ovce. NA NZ ťažko nájdete pozemok pri ceste, ktorý by nebol oplotený a nebol by poľnohospodársky využitý. Na južnom ostrove som zatiaľ nevidel, až na pár výnimiek, polia s obilím, alebo inými rastlinami okrem potravy pre zvieratá. NA NZ v súčastnosti pestujú vyše 40 milionov oviec a neviem koľko hovädzieho dobytka a srncov. Zvláštnosťou je že na NZ pred príchodom ľudí nežili žiadne cicavce. Všetko čo tu je psi, hlodavce kuny, tchory, srnce... privliekli ľudia. Voľne žijúce srnce nemajú prirodzeného nepriateľa ale zato majú miesta pre život habadej, tak sa množia ako divé. Dôsledkom je že na NZ sú srnce považované za škodnú zver a na jej odstrel netreba žiadne povolenie. O niečém takom sa naším poľovníkom ani nesníva. Jediné čo potrebujete je licencia na zbraň.

From NZ - Tekapo Lake

Po príchode do Takapo Lake (TaLa) som sa ubytoval v šesťpostelovej izbe, ktorá už bola, podľa rozmiestnených vecí, zpolovice zaplnená a hneď som sa vydal na dinner k rodine mojich domácich. Počas večera som sa zoznámil s kopu Tonyho súrodencov a iných príslušníkov rodiny. Dom patril manželom na dochodku. Dom bol ako je tu zvykom drevený s minimálnymi prvkami zateplenia a bez ústredného kúrenia, to aj napriek tomu, že v tejto časti zimy môžu byť aj také ako poznáme my. Zato však mal obrovské okná s nádherným výh%ladom na jazero a okolostojace hory. Prečo je tomu tak, prečo tu ľudia aj keď vo všeobecnosti sú sporivý, nešetia teplom neviem. Možno to má rovnaké korene ako zvyk používať dva samostatné kohútiky so samostaným vyústením v kúpelni, ako to používajú ostáva pre mňa záhadou rovnako ako dôvod prečo nepoužívajú vodovodné batérie ako máme my. Tvrdenie že je to iba zvyk a že sú konzervatívny neobstojí, lebo v kuchyniach rovnako aj v sprche majú batérie ako my.

V tento večer som jedol a pil najviac počes môjho pobytu. Veď sme mali fiestu a bolo to zadarmo. Mierne podnapitý, asi po pol litri vína, som sa sa rozlúčil a vydal do BBH vzdialeného asi dva kilometre. Keď som prišiel na izbu bolo zhasnuté, všietci vo svojich posteliach a spali. Vyzliekol som sa potme a vliezol do mojho spacáku a postele. V noci som sa zobudil na smad a zimu. Na NZ začala jeseň a v noci je tu niekedy menej ako desať stupňov. Ibaže po tme som nevedel nájsť ani vodu ani nič na oblečenie a zapínať sveto a budiť ostatných som si nedovolil, tak som sa zavinul viac do mojho spacáku z Tesco za 300 Sk a zaspal ešte na pár hodín. Ráno pred siedmou ešte za tmy som sa vysypal z izby a vybral sa fotiť. Vonku bola pekná kosa a ja som bol rád že som si zobral teplé oblečenie. Čakať na východ slnka sa vyplatilo a ja som sa túlal po okolí TeLa a fotil do desiatej. Keď som sa vrátil na izbu, tak tam už nik z mojich spoluobyvateľov z predošlej noci nebol. Tak som prvý krát v mojom živote spal s ľudmi na jednej izbe bez toho že by som ich vôbec videl.

From NZ - Tekapo Lake

Okolo obeda som sa vydal na kopec nad jazerom zvaný Mount John. Za veľkolepým názvom sa skrýva miestna hoľa vysoká ničo vyše tisíc metrov (TeLa ma asi 700m nm). Zvolil som si dlhšiu cestu, ktorá podľa sprievodcu mala trvať asi tri a trištvrte hodiny, mne však s fotografovaním trvala asi o hodinu a pol viac. Spať do dedinky som zbehol kratšou cestou za hodinu a pol. V krčme u číňana som si dal jedno vytúžené novozélandské trojdecové pivo za nekrestanských 4,5$. V BBH som si urobil bežnú stravu mojich kórejských zpolužiakov – instantné nudle v plastovom kelímku, ktoré sa iba zalejú vrelou vodou a večera je hotová. Po krátkom posedávaní na terase a pár rozhovoroch s ostatnými spolubývajúcimi som sa odobral na lože a zaspal spánkom unavených. Túto noc sa osadenstvo mojej izby kompletne vymenilo. Na izbe boli mladý pár z anglicka a dve Nemky tak okolo dvadsaťpäť, ktoré cestovali po NZ samé, stopom. Jedna z nich v noci tak chrápala, že som sa zoparkrát zobudil. Nikdy som si nemyslel že tak príšerné zvuky može vydávať také mladé a milé stvorenie.

Ďalší deň ma Tony ráno odviezol asi dvadsať kilometrov pozdĺž rieky a derivačného kanála, aby som sa mohol pozrieť a vyfotiť si Mount Cook. Ale počasie už v to ráno moc neprialo, menil sa tlak (bol opar) a bolo zamračené. Po pikniku na terase domu a rozlúčke začali postupne odchádzať jednotlivý členovia rodiny a tohto stretnuta. Nakniec sme sa rozlúčili a pobrali aj my.

From NZ - Tekapo Lake

Som rad že som neostal v CHC a prijal pozvanie Tonyho a Anne. Víkend bol síce namáhavý a vlastne NON STOP, ale zato sa mi podarilo urobiť niekoľko dobrých záberov a spoznať ďalšiu časť Južného ostrova, ktorého prírodné zákutia sú naozaj nádherné.