15 februára 2007

Depeša #1

Tak Vás všetkých zdravím v prvý deň mojej cesty. Na Slovensku je pol jedenástej v noci a ja sedím na Dubajskom medzinárodnom letisku a píšem tieto riadky cez free WiFi pripojenie. Keď som odchádzal zo Slovenska bolo asi osem stupňov a pekne pršalo. Tu je síce tma ale bezoblačno a dvadsať stupňov. Nie žeby som sa dostal von z letiska (nemám víza) ale vraveli nám to pri prisávaní. Na viedenskom letisku som strávil hodinu pri check-in, ešte že sme s Hankou nemeškali. No a keď som to mal za sebou, tak dievčina z leteckej spoločnosti zapochybovala, či by som predsa len nemal pri medzipristáti v Sydney mať víza. Mne sa zastavil krvný obeh a zalial ma pot. V duchu som zacal nadávať na organizátora tohoto tripu, ktorému sa týmto ospravedlňujem a pozdravujem ho. Nakoniec po pár telefonických konzultáciách sa úkázalo byť všetko ok. A tak som odletel...

Keď sme už pri lete a lietadle, tak jednoznačne AirEmirates je najlepšia spoločnosť akou som letel. Moderne vybavené lietadlo, na každom mieste obrazovka/herna konzola a telefón v jednom, dobrý servis, chutné jedlo a bezpočet nápojov. Personál neuveriteľne úslužný. Najviac ma dorazila možnosť sledovať let priamo na osobnej obrazovke z dvoch externých kamier, jedna nasmerovaná dopredu a druhá dole. Impozantné bolo sledovať prisávací manéver v tme na rozsvietenú pristávaciu plochu.

Dubajské medzinárodné letisko je ako babylon. AirEmirates odtiaľto lieta do cel0ho sveta, (do USA však iba do NY) preto tu nájdete všetky rasy na ktoré si možno spomenúť. Možno tu vidieť škrobených západoeurópskych penzistov ako aj chlapíkov v zašpinených nočných košeliach a kožených sandáloch vyzerajúcich presne ako za čias Abraháma. Taký jeden zrovna vedla mna sedí s bosími nohamy vyloženým na sedadle a hudie si nejakú Allahovu pesničku.
Keďže mám zvláštny let, strávim na tomto letisku viac ako deväť hodín tak si toho asi ešte užijem. Pomaly sa mi míňa bateria na notebooku tak mi nezostáva iné ako skončiť, prípadne nájsť nejaký šteker.

Nedá mi nespomenúť na záver story z lietadla. Vo viedni okrem iných nastúpili dva páry maďarov ako zo škatuľky, či lepšie povedané z bulvárneho šýlového časopisu. Chlapíci po tridsiadke s modernými účesmi ake nosia naše celeb-riti, v drahých háboch, babenky niečo cez dvadsať take hadice, možno drahé kurvy. Sedeli dva rady poredo mnou. Jeden z nich sa počas cesty tak opil že asi tridsať minut pred pristátim sa pogrcal a ogrcal všetko okolo seba. Celé lietadlo smrdelo po natrávenom čevenom víne. Pekný začiatok dovolenky, no nie? Možno mu tá jeho hadica už ani nedá.. ale asi ano.

4 komentáre:

Unknown povedal(a)...

Dobre, pis dalej! Pacil sa mi opis toho Abrahama. Ozaj to ked tam devat hodin cakas, mas odvahu si aj pospat? myslim, ked mas pri sebe notebook...

Anonymný povedal(a)...

...incident s madaronmi mi len pripomenul odkial ma nas Jano Slota svojich ucitelov, no co uz a teraz im to nevie zabudnut...:-))

Jano Mraz povedal(a)...

Buro: docitas sa dalej, ale moc som toho nenaspal, za celu tu cestu, ktora trvala 35 hod asi 4 hod

Jano Mraz povedal(a)...

Tomas: myslis ze my sme civilizovanejsi? ;)