Tak Vás všetkých zdravím v prvý deň mojej cesty. Na Slovensku je pol jedenástej v noci a ja sedím na Dubajskom medzinárodnom letisku a píšem tieto riadky cez free WiFi pripojenie. Keď som odchádzal zo Slovenska bolo asi osem stupňov a pekne pršalo. Tu je síce tma ale bezoblačno a dvadsať stupňov. Nie žeby som sa dostal von z letiska (nemám víza) ale vraveli nám to pri prisávaní. Na viedenskom letisku som strávil hodinu pri check-in, ešte že sme s Hankou nemeškali. No a keď som to mal za sebou, tak dievčina z leteckej spoločnosti zapochybovala, či by som predsa len nemal pri medzipristáti v Sydney mať víza. Mne sa zastavil krvný obeh a zalial ma pot. V duchu som zacal nadávať na organizátora tohoto tripu, ktorému sa týmto ospravedlňujem a pozdravujem ho. Nakoniec po pár telefonických konzultáciách sa úkázalo byť všetko ok. A tak som odletel...
Keď sme už pri lete a lietadle, tak jednoznačne AirEmirates je najlepšia spoločnosť akou som letel. Moderne vybavené lietadlo, na každom mieste obrazovka/herna konzola a telefón v jednom, dobrý servis, chutné jedlo a bezpočet nápojov. Personál neuveriteľne úslužný. Najviac ma dorazila možnosť sledovať let priamo na osobnej obrazovke z dvoch externých kamier, jedna nasmerovaná dopredu a druhá dole. Impozantné bolo sledovať prisávací manéver v tme na rozsvietenú pristávaciu plochu.
Dubajské medzinárodné letisko je ako babylon. AirEmirates odtiaľto lieta do cel0ho sveta, (do USA však iba do NY) preto tu nájdete všetky rasy na ktoré si možno spomenúť. Možno tu vidieť škrobených západoeurópskych penzistov ako aj chlapíkov v zašpinených nočných košeliach a kožených sandáloch vyzerajúcich presne ako za čias Abraháma. Taký jeden zrovna vedla mna sedí s bosími nohamy vyloženým na sedadle a hudie si nejakú Allahovu pesničku.
Keďže mám zvláštny let, strávim na tomto letisku viac ako deväť hodín tak si toho asi ešte užijem. Pomaly sa mi míňa bateria na notebooku tak mi nezostáva iné ako skončiť, prípadne nájsť nejaký šteker.
Nedá mi nespomenúť na záver story z lietadla. Vo viedni okrem iných nastúpili dva páry maďarov ako zo škatuľky, či lepšie povedané z bulvárneho šýlového časopisu. Chlapíci po tridsiadke s modernými účesmi ake nosia naše celeb-riti, v drahých háboch, babenky niečo cez dvadsať take hadice, možno drahé kurvy. Sedeli dva rady poredo mnou. Jeden z nich sa počas cesty tak opil že asi tridsať minut pred pristátim sa pogrcal a ogrcal všetko okolo seba. Celé lietadlo smrdelo po natrávenom čevenom víne. Pekný začiatok dovolenky, no nie? Možno mu tá jeho hadica už ani nedá.. ale asi ano.
15 februára 2007
Depeša #1
12 februára 2007
Geografia Nového Zélandu
Južný ostrov je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená Južnými Alpami s Mount Cook (3 754 metrov) – najvyšším vrchom Nového Zélandu. Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov. Hoci je Severný ostrov na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý. Najvyšší vrch Severného ostrova Ruapehu (2 797 metrov) je aktívny vulkán. Zaujímavá a rôznorodá krajina urobila Nový Zéland obľúbeným miestom televíznych programov a filmov, vrátane trilógie Pán prsteňov.
Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, jednoducho nazývaných Severný a Južný ostrov (angl. North Island a South Island; maor. Te-Ika-a-Maui a Te Wai Pounamu) a mnohých menších ostrovoch. Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km², čo je o trochu menej ako má Japonsko a o trochu viac ako má Spojené kráľovstvo. Krajina sa rozprestiera vyše 1 600 km pozdĺž jej hlavnej, sevoro-severo-východnej osi. Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy.
Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km², čo je 15-násobok jeho plochy, má piatu najväčšiu Exkluzívnu ekonomickú zónu sveta.
